Stredoškolské vzdelávanie na Slovensku

Autor: Juraj Tilesch | 19.6.2014 o 15:06 | Karma článku: 2,98 | Prečítané:  303x

Minulý týždeň som sa zúčastnil druhej medzinárodnej konferencie o transformácii odborného vzdelávania a prípravy v Bratislave s podtitulom: “aby každý absolvent mal uplatnenie”. Konferencia bola zameraná na opätovné prepojenie stredného odborného vzdelávania s podnikateľským sektorom. I keď je veľká škoda, že musíme znovu objavovať niečo, čo na Slovensku roky fungovalo, pozitívne je, že sme sa konečne zobudili a veci sa začali hýbať tou správnou cestou. Konferencia priniesla niekoľko naozaj plodných nápadov, no poukázala hlavne na jeden alarmujúci fakt.

Na Slovensku ukončí štúdium na stredných škôl 50000 žiakov ročne. Ako môžte vidieť na grafe vyššie, 30000 z nich nastúpi na vysokú školu, 15000 sa zaregistruje na úrade práce a len niečo okolo 5000 sa uplatní v obore, ktorý počas štúdia na strednej škole absolvovali.

Takéto tempo rastu vysokoškolsky vzdelaných ľudí nám síce pomáha priblížiť sa stanovenému cieľu v stratégii EU 2020, ale nerieši to otázku nezamestnanosti mladých ľudí. Stratégia hovorí o tom, že každá krajinu EÚ má mať do roku 2020 40% populácie vo veku 30-34 rokov vzdelaných na vysokej škole. Slovensko v tejto oblasti urobilo od roku 2000 značný pokrok, keď sa tento počet podarilo navýšiť o 220%, z 10,6% v roku 2000 na 23,7% v roku 2012 (viď graf nižšie). Musím však podotknúť, že s touto ambíciou sa vôbec nestotožňujem, nakoľko kvantita úplne prevalcovala kvalitu (česť výnimkám samozrejme).

Príčin je hneď niekoľko: výstup nekopíruje dopyt trhu, slabá komunikácia medzi zriaďovateľom škôl a súkromným sektorom a to najdôležitejšie nízky záujem o SOŠ, ale napriek tomu vysoký záujem o gymnázia a obchodné akadémie. Vybral som si tieto tri, pretože sú z môjho pohľadu najzávažnejšie. Dopyt trhu a slabá komunikácia priamo reflektujú 30 percentnú skupinu nezamestnaných z úvodného grafu. Študuje sa množstvo oborov, s ktorými sa žiak neuplatní, po ktorých nie je dopyt a teda hneď po škole končia na úrade práce. Čo sa týka tretej príčiny, trend v posledných rokov ukazuje, že rodičia chcú mať zo svojich ratolestí absolventov gymnázií a neskôr vysokých škôl bez ohľadu na kúsok reflexie s vidinou istej a dobre platenej práce. Tento trend vyústil v znižovaní prijímacích kritérií na gymnázia a obchodné akadémie, čo malo za následok nielen zatvorenie mnohých odborov na SOŠ ale aj zníženú kvalitu vzdelávania na kedysi výberových školách pre tých najlepších. Nehrajme sa tu na elitárov, veď na čo sú nám gymnazisti, bakalári či magistri, ktorí pracujú ako predavači, obchodní zástupcovia či asistenti, keď na strane druhej nám už teraz začína chýbať kvalifikovaná odborná pracovná sila, ktorá je mnohokrát lepšie odmenená!

Na konferencií som pozoroval zaujímavé protichodné javy. Keď rozprávali štátnici, počul som: potrebujeme, treba, musíme, chystáme, budeme, mali by sme. Keď rozprávali zástupcovia podnikateľov, živnostníkov či manažéri, vraveli: toto treba, takto sa to dá, toto sme už urobili, takto sa snažíme. Vidíte ten rozdiel v rétorike?

Data: Štatistická ročenka SR, Eurostat

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?